Keď som niekde povedala, že idem na konci septembra do Grécka na konferenciu, tak reakcie boli zväčša chápavé úsmevy – jasné, jasné, dovolenka. A dovolenka to trochu aj bola – veľa plávania v teplom mori, víno, túlanie sa po ostrove. A dobre to padlo, ale bolo to odmakané a chýbal mi tam chlap, s ktorým sa mi túla výrazne lepšie.
Do Grécka (konkrétne do Atén) by som ešte niekedy išla, na Rhodos už nie. Až tak mi neučaroval, z antiky tam vidno málinko a veľmi divne na mňa pôsobilo obrovské množstvo nedostavaných a polorozpadnutých stavieb. Ako z nejakého post-apokalyptického filmu. Plus prístup nejedného Gréka, ktorý už má na konci sezóny turistov zrejme plné zuby… nie, nedivím sa, turistov tam môžu vidlami prehadzovať, tak prečo by mali byť milí práve na mňa?
Takže zmiešané pocity.
